Pri tejto knihe som zo začiatku veľmi váhala a pýtala sa sama seba, či naozaj čítam knihu pre deti. Začína mierne depresívne, melancholicky a človek má pocit, že všade ho obklopuje temnota. Kruté opisy bitúnku by mohli aj niekoho vydesiť, ale akonáhle som sa začítala a začala som čítať viac, príbeh ma vtiahol a ja som pochopila, čo týmto úsekom chcel autor povedať a na čo poukazoval.

Duša dieťaťa, ktoré je osamelé, šikanované a necíti sa byť nikým milované je totiž ako temnota, ktorú autor v prvých kapitolách atmosférou príbehu zrkadlil. Ale príbeh vôbec nie je depresívny, naopak, každou ďalšou kapitolou z neho cítiť veľkú nádej, prijatie a postupné uzdravenie viacerých krehkých duší. Pretože o tom naozaj kniha je.

Ravani je obyčajný chlapec, ktorý nemá priateľov, pochybuje o sebe a cíti sa menejcenný. Až do momentu, kedy do jeho života vstúpi sedem záhadných detí, ktoré sa uprostred noci prisťahovali do domu oproti. Jeho priateľkou sa stane najmä Virgínia, ktorá mu dáva nie len pocit, že už nie je sám, ale hlavne mu pomáha objaviť v sebe stratenú sebadôveru.

Čo ma však na knižke prekvapilo najviac je nespočetné množstvo úžasných, hlbokých myšlienok na zamyslenie a aj humor, ktorým po depresívnejšom úvode obsahovala. Ešte sa mi hádam nestalo, aby som v detskej knihe mala toľko lepíkov a poznačené také množstvo krásnych myšlienok, ktoré ma oslovili. Práve pri nich úplne zabudnete na kostrbatý úvod a naopak ostane vo vás len pozitívny pocit.

Kniha sa nevenuje len téme sebaprijatia, odvahy a priateľstva, ale dotýka sa aj témy rodiny, sily vedieť sa za seba a aj priateľov postaviť vtedy, keď je nám ubližované a tiež dôvery, ktorá sa buduje postupne. A kto číta pozorne, možno zachytí aj odkaz na vegetariánstvo. Výborná detská kniha, kúpte ju svojim deťom, odporúčam však 10+ :) skrýt

Temná noc, kamión so siedmimi záhadnými deťmi, opustený dom a jeden osamelý hrdina odhodlaný prísť tajomstvu na koreň. Znie to skvele, však? Na vlastné oči som sa mohla presvedčiť, že nielen znie.

Ide o veľmi milý príbeh s tajomnou atmosférou popretkávaný zábavnými a dobrodružnými situáciami. Knižka by síce mala pôsobiť ako strašidelný príbeh, no ja som sa pri nej skôr smiala nad vtipnými hláškami postáv (a cítila som sa, akoby som mala opäť 9 a prišlo mi smiešne takmer všetko), namiesto ukrývania sa pod paplón so strachom v očiach. Je pravda, že záhadnosť tu naberá svoje obrátky, ale ešte vždy v prívetivej forme, tak nemusíte mať obavy dať ju čítať aj menším deťom, zvládnu to.

Síce som už z podobných príbehov dorástla (aspoň som si to myslela), ale Dan Gemeinhart sa podarilo udržať ma v strehu a nedovolil mi pustiť napínavú rozprávku z rúk, hlavní hrdinovia boli ako magnety na problémy, a tak som sa ani na malý moment nenudila. Ak teda hľadáte niečo na odľahčenie a najmä niečo, čoho zápletku tak rýchlo neodhalíte, Deti polnoci sú skvelou voľbou. skrýt