Prijali by ste pracovnú ponuku na osamelom statku uprostred mrazivej islandskej divočiny?

Sóldís príde táto ponuka ako skvelý nápad na vyčistenie hlavy a útek od priateľa. Statok boháčov vyzerá na prvý pohľad ako dokonalé miesto na vidieku. Pod pekným povrchom sa ale ukrývajú problémy, ktoré ani mrazivá divočina nepochová.

Je skvelé, ako dokáže autorka pracovať s atmosférou. Osamelá usadlosť v islandskej divočine, široko-ďaleko nik, iba päť ľudí, hospodárske zvieratá a nekonečný sneh. Stiesnenosť, ktorá aj napriek širokým pláňam a veľkým priestorom, na vás z tejto knihy dýcha, je priam neúnosná. Minulosť a prítomnosť striedajúce sa v kapitolách ponúkajú čitateľovi možnosť nahliadnuť nielen do života obetí, ale aj do mysle vyšetrovateľov. Odhaľovanie zločinu prebieha postupne a pozorný čitateľ dokáže vraha rozoznať až príliš skoro. Aj autorka si však v rukáve necháva zopár kariet, ktoré môžu prekvapiť.

Knihu som si skutočne užila. Musím uznať, že môj strach z tmy pri niektorých častiach dostal zabrať. Čo sa však týka vrážd, čakala som niečo omnoho horšie - tu mám aj teóriu, že knihy od Chrisa Cartra ma vyškolili v nechutnostiach natoľko, že len máloktorý opis miesta činu mnou teraz pohne. Prelínanie kapitol pôsobilo svižne a udržalo moju pozornosť primerane na to, aby som sa nezačala nudiť. Ak ste fanúšikom krimi fikcie, Yrsa je určite autorkou, ktorú nemôžete vynechať.
Ja sa k jej knihám v budúcnosti iste ešte vrátim. skrýt

V prvom rade musím povedať, že severské krimi mi veľmi nevyhovujú, ale neustále sa pokúšam si k nim nájsť cestu. Zistila som, že tie islandské a dánske celkom zvládam, takže keď vyšla táto novinky od Yrsy a navyše s tak dobrými hodnoteniami, chcela som zasa skúsiť šťastie ☺️

V knihe sa striedajú kapitoly "PREDTÝM" - čo predchádzalo tragédii rodiny Ásy a Reyniho a ich novej opatrovateľky Sóldis, ktorí žili na nádhernom, ale opustenom statku. Sóldis u nich našla útočisko po nepríjemnom rozchode a rodina s dvomi deťmi potrebovala súkromie vzhľadom na svoje rodinné problémy. Hneď na začiatku sa dozvedáme, že všetkých niekto zavraždil a práve kapitoly s vyšetrovaním na čele s hlavnými postavami Karó, Týrom a patologičkou Idunn sa nám snažia objasniť, ako k tomu došlo a kto je páchateľom.

Musím povedať, že prvá polovica knihy ma naozaj chytila. Výborná a temná atmosféra, nevysvetliteľné a tak trochu strašidelné udalosti na odľahlom statku, záhadné postavy. To všetko knihu robilo pomerne zaujímavou všetky tie záhady ma nútili čítať stále ďalej. Asi v polovici knihy ma ale príbeh začal akosi nudiť. Vyšetrovatelia sa zasekli na svojej hypotéze, kto je vrahom a nikoho ďalšieho vlastne ani neupodozrievali a ani sa nejako zvlášť nesnažili pátranie rozvíjať. Aj sledovanie Sóldis už bolo stále o tom istom, ako sa jej diali zvláštne veci, starala sa o deti a nechápala správanie rodičov, ktorí sa zväčša vždy len hádali.

Niet úniku je skôr thriller ako kriminálka a aj keď má naozaj dobrú atmosféru, je celkom ľahko predvídateľný. Predsa len, postáv je naozaj málo a možností, kto môže byť vrahom, teda tiež nie je veľa (najmä keď polovica postáv je mŕtva 😃 ). Autorka sa napriek tomu v závere snaží prekvapiť a tiež si pripravila pôdu pre nový prípad priamo sa týkajúci hlavnej postavy Týra. Za mňa to pokojne mohlo mať aj o 100 strán menej a o to viac by bolo možné vygradovať dej. Napriek tomu si druhý diel nenechám ujsť, pretože som, ako inak, na nové Týrove odhalenia o svojej rodine zvedavá 🙂 skrýt

Ak ste niekedy túžili zbaliť sa a odsťahovať niekam na samotu uprostred ničoho, po dočítaní tejto knihy Vás táto túžba asi navždy prejde.

V románe Niet úniku zohráva výraznú úlohu práve miesto odlúčené od sveta - statok na islandskom vidieku, kde najbližší sused je na kilometre a ak budete kričať, nezačuje Vás nik.
Asmosféra tohto miesta zohráva výraznú úlohu a podčiarkuje mrazivý thrillerový koncert, ktorý autorka na stránkach tjeto svojej knihy rozohrala.

Dve navzájom sa striedajúce rozprávania z časových rovín "pred" a "po" postupne odhaľujú smutne-trpký a tragický príbeh. Ako sa brutálna niekoľkonásobná vražda a pátranie po jej páchateľovi pomaly rozplieta, zoznamuje nás autorka aj s trojicou protagonistov série Čierny ľad, ktorú otvára práve tento prípad.

Pútavo napísaná kniha, hlavne pasáže z pohľadu Soldís, pomocníčky zo statku, na ktorom sa vraždy odohrajú, boli veľmi presvedčivé. Dokonale som sa dokázala vžiť do jej situácie a pocitov.
Línia policajného vyšetrovania v tomto románe je trochu menej dynamická, než to v kriminálkach často býva, ale možno práve preto pôsobí omnoho realistickejšie, než časté závody s časom a zbesilé dedukcie v iných krimi románoch.

Ak ste už nejaké autorkine knihy čítali, viete, čo od nej môžete čakať. Za seba vravím, že touto knižkou autorka žiadneho fanúšika nesklame a že sa prečítať oplatí. skrýt