Recenzií na túto knihu ste na slovenských bookstagramoch mohli tento mesiac vidieť neúrekom. Ja som sa snažila nijakú nečítať, aby som si na knihu utvorila svoj vlastný názor. Po prečítaní knihy som si následne prečítala recenzie a s niektorými názormi som sa stotožnila, s inými naopak nie. Dalo by sa povedať, že čitateľov tejto knihy rozdeliť na tých, ktorí ju milujú a tých, ktorých veľmi nenadchla. Ja sa radím medzi čitateľov, ktorí sú tak "medzi". Veľmi sa mi páčila tá myšlienka, ktorú autorka do knihy vložila, no ak by sme sa zamerali na hĺbku jednotlivých postáv, tá mohla byť lepšie spracovaná, aj keď uznávam, keby sme chceli ísť viac do hĺbky, kniha by nemala 400 ale 800 strán.

Predstavme si svet, kde po dovŕšení dvadsiatich dvoch rokov dostanete skrinku s povrázkom, ktorý určuje dĺžku vášho života. V tomto okamihu sa ľudia začnú rozdelovať na tri skupiny - tých, ktorí majú krátky povrázok a budú žiť pár rokov, tých, ktorí si našli v skrinke dlhý povrázok a budú sa tešiť dlhému zdraviu a v neposlednom rade tých, ktorí sa rozhodli skrinku neotvoriť a žiť svoj život ďalej bez ohľadu na to, aký dlhý je ich povrázok v skrinke. V knihe sledujeme príbehy ôsmych ľudí, ktorých osudy sa po príchode skriniek začnú diametrálne meniť. Tí, ktorí si našli v skrinke krátke povrázky začnú upadať do depresie, tí, ktorí si našli dlhé povrázky sa stávajú "nepremožiteľnými".

Ako som spomínala už v predchádzajúcich riadkoch, táto kniha sa mi veľmi páčila. Autorka tu vkladala veľmi múdre myšlienky o živote a smrti, a o tom, ako si treba zo života vážiť každý jeden deň, lebo nikdy nevieme kedy bude náš posledný. Na druhej strane som však očakávala hlbší prieskum do duší jednotlivých postáv, mám pocit, že autorka kĺzala pri opise ich vnútorného sveta po povrchu. Zaujalo ma však to, ako dokázala vykresliť masovú (davovú) psychózu po príchode povrázkov, ako priplietla do toho politiku, boj za rovnoprávnosť, spravodlivosť a solidaritu. Veľmi zaujímavé, originálne debutové dielo, ktoré nás donúti popremýšľať nad tým, s akou samozrejmosťou berieme svoj život a pritom by sme ho mali brať ako dar, ktorý dostávame každý jeden deň kedy sa prebudíme. skrýt

4,5*/5*
Musím priznať, že do Skrinky času som sa púšťala s dosť vysokými očakávaniami. Svojím spôsobom bola pre mňa absolútne originálna a zároveň mi prišlo, že tento námet tu bol spracovaný už vo veľmi veľa podobách.

Skrinka času je viac ako sci-fi dystopický príbeh, skôr sociálno-politický román. Vďaka tomu, ako autorka túto tému uchopila, je vhodný takpovediac pre každého čitateľa a každý si v ňom môže nájsť to "svoje". Čo by sa stalo, ak by každý človek na zemi vedel, kedy zomrie? Ako by sa správal jednotlivec a aký by to malo dopad na spoločnosť ako celok? Nikki Erlick predostrela rôzne scenáre prostredníctvom ôsmych zaujímavých ľudí, ktorí zápasia s vlastnými myšlienkami a problémami a zároveň sledujeme aj celé ľudstvo, ktoré sa s povrázkami života snaží vysporiadať.

Do príbehu je zakomponovaných viacero aktuálnych spoločenských tém a tiež máme možnosť nahliadnuť do prebiehajúcej politickej kampane, ovplyvňovanie spoločnosti a tiež vplyvu sociálnych sietí. Sama som sa zamýšľala nad veľa otázkami a ani si nespomínam, kedy naposledy som čítala knihu, ktorá by mi dala toľko podnetov na zamyslenie.

Čo by ste robili vy, ak by ste mali možnosť otvoriť skrinku, ktorá by vám predpovedala čas vašej smrti? Chceli by ste to vedieť? Aby ste si zvyšný čas mohli užiť čo možno najlepšie? Alebo by ste chceli mať pokoj a istotu, že budete žiť ešte dlho? Prípadne by váš vymeraný čas na zemi, mohol veľmi ovplyvňovať každé dôležité rozhodnutie - či sa vydáte/oženíte, budete mať deti, rozhodnete sa presťahovať, pokračovať v práci...

Páči sa mi, ako autorka predostrela veľa možností. Sledujeme ľudí s veľmi krátkym povrázkom, tých s o trochu dlhším, tých s naozaj veľmi dlhým a samozrejme aj tých, ktorí sa do skrinky odmietnu pozrieť. Nakoniec ich osud dobehne, ale to, čo dovtedy zažijú, záleží len na nich. Či budú prežívať alebo naozaj žiť.

Mne sa tento príbeh veľmi páčil. Autorka sa do témy nezamotala, priniesla veľmi vhodné zakončenie a aj keď išla v závere dosť na city čitateľa (čo nie je úplne moja šálka kávy), tu sa mi to páčilo a veľmi jemné prepletenie všetkých postáv bolo prirodzené a nenútené. skrýt

Keby sa Vám na prahu zjavila krabička ukrývajúca povrázok znázorňujúci dĺžku vášho života, pozreli by ste sa do nej?

Skrinku času som si chcela prečítať, keď som ju pred nejakým časom zahliadla na goodreads v hlasovaní za najlepšie scifi knihy roka 2022, ale keď vyšla v slovenskom preklade, vôbec mi nedoklaplo, že to je tá istá kniha, a takmer som si ju nechala újsť.
Obálka slovenského vydania totiž klame telom a na prvý pohľad na človeka vôbec nepôsobí ako science fiction či dystopický román, ktorým je.
Keďže dystopie ja ľúbim, som rada, že sme si k sebe našli cestu. Teší ma to o to viac, že táto knižka sa mi naozaj páčila.
Pritom scifi prvok, ani dystopickosť nie sú v knihe až tak výrazne zastúpené. Skôr by som knihu opísala ako spoločenský román s dobrou psychológiou postáv a ľudstva ako celku.

Autorka nám vo svojom debutovom románe predstavila svet, v ktorom každý človek na svete dostane krabičku a v nej povrázok, ktorý mu prezradí, ako dlho bude žiť. Niekto dostane krátky, niekto dlhý, niekto sa do svojej kabičky radšej nepozrie.
Od začiatku sledujeme skupinku postáv a spôsob, akým sa každá vyrovnáva s novou životnou situáciou, pričom cez ich osobné príbehy nazriema aj na "väčší obraz" - svet, ktorý začne takmer automaticky diskriminovať ľudí s krátkymi povrázkami...

Čítanie tejto knihy ma pohltilo a príbeh na mňa osobne silne zapôsobil. Pútavo napísaný, plný emócií, s postavami, s ktorými som dokázala sympatizovať a stotožniť sa. Ich osudy a prepletené zápletky ma miestami dojali až k slzám.
Autorka presne vystihla aj netolerantný a zbabelý spôsob, akým mnohí ľudia reagujú na náročné situácie, ale podarilo sa jej zachytiť aj protipól - tých, čo neostanú ticho a sklonení, ale bojujú za rovnaké práva pre všetkých z nás. Či sa ich vec priamo dotýka alebo nie.

Veľmi dobrá knižka. Pripomína nám, aké dôležité je žiť svoj život tak, aby sme s ním boli spokojní, nerozmýšľať nad tým "čo ak", veriť v seba a nenechať sa zlomiť okolnosťami.

4,5/5 skrýt

Všetci vieme, že raz zomrieme, ale neradi sa touto myšlienkou zaoberáme. Preto keď našim hlavným hrdinom (a celému zvyšku sveta) pristane v jedno ráno pred dverami krabička s odpočtom času, ktorý im na tejto zemi ešte zostáva, sú zdesení.

Nikki Erlick sa tu veľmi šikovne vyhrala s napätím a proti čitateľovi použila všetky dostupné páky – donútila ho vytvoriť si s postavami vzťah, len aby sme boli k stránkam doslova prilepení. Ja sa, samozrejme, nesťažujem, nie je nad to začítať sa do fantastickej knihy a zlupnúť ju na jedno posedenie.

Stretávame sa tu s párom, ktorý si myslel, že všetky veľké životné medzníky už má za sebou, s priateľmi, ktorí si sľúbili ostať spolu do konca života a tiež aj s lekárom, ktorý sám sebe nedokáže pomôcť. Na niektorých táto informácia vplýva negatívnejšie ako na iných, no každého vnútorne zdevastuje. Postavy sa v príbehu objavujú postupne a aj ich charaktery sa odhaľujú len po častiach. Sama som zvedavá, ako by som sa v podobnej situácii zachovala ja, preto som sa rozhodla nikoho nesúdiť.

Táto kniha si zaslúži veľký ošiaľ, pretože je šialene dobrá. Vrelo odporúčam! skrýt